Obec Haniska

17. augusta 2017, meniny má Milica

História obce

Obec Haniska leží v severovýchodnej časti Košickej kotliny v údolí rieky Torysy v nadmorskej výške 233 m. Prvá písomná zmienka o našej obci pochádza z roku 1288, keď šľachtic Juraj, syn Šimona v uvedenom roku odmenil svojho vazala /sluhu/ Petra zvaného Hruška /Pirus/, ktorý ho sprevádzal na vojenskej výprave vtedajšieho kráľa Ladislava IV. darovaním majetku Haniska. Z uvedenej listiny sa dozvedáme, že Hanisku vlastnil šľachtic Štefan ešte pred rokom 1288. Z toho vyplýva, že obec Haniska jestvovala ešte pred uvedeným rokom. Jej vznik však datovať presne nevieme.

V písomnostiach z 13.-16. storočia sa vyskytuje naša obec pod názvom Enezke, Enizke. Pôvod tohoto názvu je nejasný. Názov Haniska odvodzovali od mena Janiska. Nie je vysvetlené, prečo v slovenskom názve zaniklo začiatočné písmeno J a nahradilo ho písmeno H. Obec Haniska bola od roku 1288 vo vlastníctve zemanov Pirusovcov, ktorí tu bývali a jej názov v 15.-16. stor. používali v prídomku Enizke, Enyzke, Enezke. Jedna z prvých informácií zo zasadania Šarišskej župy udáva, že roku 1416 bol pán Beňadik podžupan a pochádzal práve z Hanisky. V roku 1427 boli tunajšie sedliacke domy zdanené. Haniska v tomto období bola malou dedinou. V priebehu nasledujúcich storočí Haniska patrila viacerým zemianskym rodinám, ktoré postupne zaberali sedliakom pozemky. Sedliaci boli nútení odsťahovať sa alebo upadli na želiarov. Zachované sú originálne listiny z 26. novembra 1523 : Spor so zemanmi v Haniske, Sathovci neprišli na riešenie sporu s Ladislavom Farkašom zo Záborského, ktorý bol v uvedenej obci udávaný ako gróf a o jeho rode je vedená samostatná kronika. V 16. storočí tu už sedliaci nehospodárili. Okolo roku 1543 desiatim rodinám miestnych zemanov patrili pozemky po desiatich sedliackych usadlostiach. Zemani ich sami obrábali prípadne s pomocou želiarov. Koncom 16. storočia tu stálo 10 zväčša zemianskych domov. Haniska patrila k niekoľkým dedinám Šarišskej župy s výlučne zemianskym obyvateľstvom.

V oblastnom archíve v Prešove sú uchované najstaršie knihy Šarišskej župy zo 16.stor. 28.marca 1549 Ladislav Horváth z Plavča, podžupan Šarišskej stolice na žiadosť Blažeja Sathó z Hanisky prepisuje listinu Martina Jasovského - prepošta z 12. apríla 1489. 15. apríla 1549 ten istý podžupan rieši spor o majetok Farkašovcov zo Záborského a Sathovcov z Hanisky. 12. júna 1550 Martin Jasovský podžupan potvrdzuje, že majetok patrí Sathovcom z Hanisky. Najviac zachovaných záznamov zo zasadania Šarišskej župy je z obdobia rokov 1630-1640. Župa patrila Sedmohradskému Kniežatstvu, ktorému vládol Juraj Rákoczy. V zápisnici z 27.januára 1636 sa udáva, že na ceste medzi Petrovanami a Haniskou došlo k vražde poddaného. Správa je bez udania mena. Medzi občanov Hanisky v roku 1561 patril zeman Blažej Sathó, ktorý podľa záznamov z kongregácie Šarišskej župy bol častým "objektom" sporov. Bol výbušnej povahy. Jeho meno sa uvádza často v sporoch o majetky a pod. Z ďalších občanov obce tohoto storočia sa uvádzajú Juraj Sakácz, Mikuláš Enyezkey, Štefan Kendy, Peter Pinczyk, Krištof Iffyw. Boli to zväčša katolíci, ale v zázname z roku 1651 udávajú sa aj evanjelici. V zápisnici z 15 .februára 1658 sa udáva súd s poddanými Hanisky za vykradnutie kostola v Nižnej Šebastovej ako aj krádež obilia. 29 júla 1658 sa v zázname zo zasadania /Sedrie/ Šarišskej župy uvádza poskytnutie podpory k výstavbe kostola a zemianskej kúrie. V ďalších jestvujúcich záznamoch už nie je zmienka, či kostol z uvedených prostriedkov bol postavený. V roku 1658 sa udáva riešenie cirkevných sporov evanjelikov, z čoho sa dá usúdiť, že zloženie obyvateľstva podľa cirkevnej príslušnosti bolo rôzne. V zázname zo 7.júna 1666 sa udáva zmienka o prípadnej výstavbe mlyna, ako aj protesty proti. V máji roku 1688 žiada kongregácia v zastúpení pána Berzeviezsta vyslať funkcionárov z Hanisky, pretože Solivarskí páni zakázali občanom Hanisky loviť ryby v potoku Delňa. Zápisnica zo 4. mája 1699 udáva uväznenie tkáča z Hanisky. Z uvedeného je zrejmé, že v období 16-17.storočia žili tu aj poddaní, remeselníci a nie len zemania. V zázname z 28. mája 1699 sa uvádzajú daňové úľavy obci Haniska z dôvodu veľkého požiaru. V ďalšom zázname z tohoto obdobia sa udáva útek poddaného farára z Hanisky. V roku 1705 je zaznamenaný ďalší požiar a v súvislosti s tým žiadané daňové úľavy. Ďalšia zmienka z roku 1738 je v záznamoch Solivarskej matriky, kde Haniska patrila.

Podľa vlastivedného slovníka " Slovenské obce" z r.1997 sa ukončenie výstavby kostola " Najsvätejšej trojice "v obci Haniska datuje do roku 1750. Obnovený bol v roku 1887 a v roku 1916. Jednoduchá stavba s loďou s takmer štvorcovým pôdorysom a oblým presbytériom. Priestory zaklenuté "českou plachtou". Fasáda hladká s nárožnými piliermi. Priečelie je ukončené štítom s rolajovou ornamentikou. Výmaľba kostola je od majstra Jordána. Hlavný oltár je s polovice 18. Storočia s novým obrazom Svätej trojice od majstra Jordána z roku 1947. Kazateľnica je rokoko-klasicistická z druhej polovice 18. Storočia. Haniska je uvádzaná ako cestná dedina. Nesporným dokladom o histórii rímsko -katolíckeho kostola sú zvony. Malý zvon je z roku 1773 s latinským názvom v preklade Ježiš nazaretský kráľ židovský. Ďalší zvon je z roku 1888 a odliaty bol v Sabinove. Ulial ho zvonár majster Friedman. Autorom nápisu je Jonas Zlatehlav a názov znie: "Pre obcu Enitzku chválim boha, ľud, kňaza do chromu wolám" fundátor Zlatehlav Jonaš. V Slovenských stoliciach sa realizuje v rokoch 1768-1774 urbárna úprava, ktorá predstavuje základnú právnu normu medzi zemepánom a poddaným. Táto úprava sa nazýva tiež Tereziánsky urbár. Jeho cieľom bol súpis poddanskej pôdy a určenie pomeru dávok a povinností poddaného k zemepánovi. Urbárske listiny boli písané v jazyku ľudu. Nasledujúca zmienka sa zachovala z roku 1786,kedy bolo uskutočnené sčítanie ľudu. V našej obci sa uvádza sedem zemanov: Sárosi Tomas, Santa Zikmund, Santa Mihály, Záskusecký János, Franek Ramier, Peczky Lajkar a Koháni. Ďalej tu žilo 5 sedliakov, 4 živnostníci, 33 remeselníkov, 29 detí veku do 12 rokov 6 detí do veku 17 rokov, 104 žien. Celkom 41 rodín so 194 občanmi. Náboženské zloženie obce: 190 kresťanov, 4 židia. Evidenciu a sčítanie vykonala fara Petrovany kde t.č. Haniska patrila.

V oblastnom archíve sa zachoval list z roku 1789,ktorý písal Joanes Sariski, cimer majster Solivarský. Požaduje od Iberslaku/Hanisčanskej vrchnosti/ zrejme sa jedná o obecné zastupiteľstvo - richtára- železo, ktoré má slúžiť k rekonštrukcii mostu cez rieku Delňa. List je písaný v šarišskom nárečí s použitím nemeckých slov. Uvádzame jeho doslovný opis :Enicker Iberslak Na materiale, ktoré ku reparacii mostu Hanisčanskému zo železa potrebuju.1. Obruč železná ku nabigami /nabíjaniu/ palc má važic 8 funti Kasci/každý/ funt po 4.5 krát urobí.2. Na boty /hroty/ potom 4 ponevač grunt kamenisti potrebné železo funty 2 krát urobi 3. Na barana obruče železné dva ktere vadzic /vážit /majú funty 34 urobí sigl./opečiatkované / Haniska Die. juniusa 1789 Joanes Sariski cimer magster Sovarský V polročnej správe podžupana sa uvádza záležitosť regulovania potokov Delne v Haniske a potoka v Záborskom z roku 1789.

V roku 1818 sa uskutočnilo sčítanie obyvateľstva v Haniske, kde sa uvádza 178 obyvateľov v dvadsiatich deviatich domoch. Sčítavali sa zvlášť chlapci, muži a potom ženy a dievčatá. V obci žilo 78 katolíkov, 3 židia,3 evanjelici, 19 ľudí zaregistrovaných ako cudzí. 97 žien, z toho 33 vydatých, 31 slobodných od 12 d o17 rokov. 25 ľudí emigrovalo do cudziny. Traja v čase sčítania neboli prítomní. U žien nebolo udané náboženstvo, ale pravdepodobne išlo o väčšinu katolíkov. O dva roky neskôr v roku 1820 sa uskutočňuje znovu sčítanie ľudí. Obec patrila pod farnosť v Solivare. V obci bolo 29 domov, v ktorých žilo 30 rodín z celkovým počtom obyvateľov 182.Významnou kapitolou dejín v roku 1831 je sedliacke povstanie. Vojnami a pustošením preriedené rady poddaných začala v roku 1831 kosiť epidémia cholery. Začala sa šíriť z Haliča a zaplavila celú Šarišskú župu. Na Počesť sedliackeho povstania postavili na kopci Furča nad Haniskou pomník v roku 1938 a je dominantou obce.Celková výška pomníka je 20 m. Jednotlivé postavy v skupine sú 3,2m vysoké.Postava na pilóne je vysoká 4m plus 60cm je vysoká ratolesť držaná v ruke.

Ďalšie sčítanie bolo až v roku 1857. Celkovo v Haniske žilo 205 ľudí :142 rimokatolíkov,3 grékokatolíci,29 evanjelikov,10 židov. Zároveň sa robilo sčítanie dobytka a ostatných domácich zvierat. Pre informáciu uvádzame : Chovalo sa 44 kráv - dojníc, 22 volov, 9 oviec, 15 prasiat, 2 býky, 8 mladých koní, atď. Čo sa týka mien, sčítanie sa vykonávalo po rodinách. Záznamy udávajú mená ľudí, ktorých potomkovia žijú v Haniske dodnes. Jedná sa o rodiny: Andrej Sopko nar. v roku 1812 so šiestimi deťmi Andras Lenardt nar.v roku 1825 so štyrmi deťmi,Štefan Sopko nar.v roku 1834 sedem detí,Šimon Hrebenár nar. v roku 1827 tri deti,Johan Tomas nar. v roku 1824 päť detí,Andreas Pirohár tri deti,Georg Tomko šesť detí. Zloženie obyvateľstva, čo sa týka zamestnania bolo následovné: prevládali želiari /bývalí sedliaci/, pánski sluhovia, kočiši, záhradníci, mlynári, kováči atď. Vzhľadom k tomu , že Haniska bola prímestská obec boli pracovné príležitosti v blízkom Prešove. Niektorí pracovali ako železničiari /záznam z roku 1848/. Ďalší z archívnych materiálov je opis listiny " Petrovanskej poľovnej spoločnosti" z roku 1868 spolu s mapkou ktorá ohraničuje poľovný revír v Haniske. Údáva sa v nej, že bola vydaná hospodárska licencia na poľovný revír. Zakazuje sa poľovať v noci. Dovoľuje sa loviť od východu sĺnka až po jeho západ. Mimo iných svedeckých výpovedí a podpisov sa v závere konštatuje a potvrdzuje svedkami,že uvedené sa zakladá na pravde. Podpísaný : Lénardt Gyorgy ktorý toho času vykonával funkciu richtára, Tomaš András a Tomko Ján. V závere je okrúhla pečať obce Haniska / ENICZKE 1788 sigil pos./ Pod ńou je pečať Maďarského pozemkového kráľovského úradu s podpisom právneho overovateľa Weichingera Lipota. Celá listina ako aj mapka je v Maďarskom jazyku.

O 12 rokov neskôr v roku 1869 bolo ďalšie sčítanie ľudu. Celkom v 28 domoch žilo 224 ľudí. Na jeden dom v priemere pripadlo 8 ľudí. Čo sa týka náboženského vyznania bolo:156 rimokatolíkov,31 gréckokatolíkov,40 evanjelikov 17 židov. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárskou výrobou. Udáva sa 16 sluhov dojednaných na jeden rok práce, 32 nádenníkov, 13 majiteľov poľnohospodárskych usadlostí , 1učiteľ,1kuchár a tesársky tovariš – Virba Andreas narodený v roku 1836.Rozhodnutím rakúsko-uhorskej cisárovny Márie Terézie boli aj v Haniske prideľované urbárske majetky : Pirohárovi Ondrejovi,Tlučko Jánošovi, Szopko Jánošovi, Lenhardtovi, Jánošovi, Tomko Georgimu. Pozostávali z poľnohospodárskej pôdy, statku, a poľnohospodárskych usadlostí. Jednou z ďalších písomností z rokov 1842-1843 boli práve uvedené urbárske majetky. V listine sa uvádza, že získané urbárske majetky boli zadlžené. Zadĺženosť, ktorá vznikla predchádzajúcim majiteľom bola registrovaná na rováši/rováš - palica zo zárezmi/. Dlhy zákonite prešli na nových majiteľov bezpodielovo -žien, vdov, detí. Predchádzajúci majitelia užívali pôžitkov v krčme bez peňazí a často sa stávalo, že do zástavy /zálohy/ dávali dobytok, svojich sluhov a slúžky ba aj vlastné manželky a to všetko prechádzalo na nových majiteľov. Podľa uvedenej listiny dá sa zistiť ,že sedliaci dostali 124 kusov hovädzieho dobytka,40 jutár zeme, zhruba asi 20 ha. Každý sedliak dostal 5,5 jutár zeme, hospodársku usadlosť s príslušenstvom /stajne, chlievy, sypance, stodoly atď./. V každej sedliackej usadlosti okrem majiteľa s rodinou žili aj želiari s rodinami, ktorí pracovali na hospodárstve majiteľa, zväčša za naturálne odmeny. Pri nárazových prácach si majitelia dojednávali sluhov po dobu jedného roka, ktorí bývali v hospodárskej usadlosti príslušného sedliaka. Najstaršie rodinné klany žijúce až po dnešné obdobie, o ktorých sa zachovali listiny, sú uložené v oblastnom archíve Ľubotice. Rodina Tomková : Joanes Tomko 1715 a manž. Elizabeth ich potomkovia syn Joanes 25.5.1742,Georgius 15.4.1748. Tomko Georg 1818 a manž. Anna mali spolu 6.detí: Barbora 1850, Anna 1854, Mária 1837, Johan 1841,Georg 1852, Jozef 1856. Pri sčítaní ľudu v roku 1869 sa udáva Tomko Jánoš - roľník nar. 1840 asi z druhej vetvy. Rodina: Sopka Istvána nar.1834-roľník Virbu Andráša nar.1836-tesársky tovariš neskôr mlynár. Lenardta Geogiho nar.1827-roľník.Lenardta Andreasa nar.1825-roľníka, Pirohára Andráša nar.1810 alebo 1820 (nedá sa prečítať). Sopka Jánoša nar.1820- roľník Sopka Andreja nar.1812-roľníkTomása Andráša nar.1810 alebo 1820- roľník, Tabiša Jánoša nar.1840-mlynár a jeho syn Ján nar. 1881Kocsana Andrása nar. 1830-záhradník Tomaša Johana nar.1824 roľník Z uvedených písomností sa nedá vždy presne určiť rok narodenia. Zostávajú nepreskúmane matriky na evanjelických farách v Prešove. Treba podotknúť, že ľudí žijúcich v obci, prislúchajúcich k týmto náboženstvám nebolo veľa.

Koncom 19-teho storočia sa začalo s výstavbou nového kaštieľa. Zachovaný je nápis na vnútornej stene pivničného muriva. Udáva sa rok 1891. Staršia kúria je neskoro baroková (terajší obchod a pohostinstvo). Je to jednopodlažná bloková stavba. Na hlavnom priečelí s výrazne vystupujúcim stredným rizalitom (výstupok budovy pred pilierom priečelia). Budova je trojtraktová, fásady členené s priebežnou rustikou (omietková napodobenina kamenných kvádrov) a nárožnou bosážou (kvadrové murivo s výrazne prepracovanou plastikou kvádrov a špár).Ďalšia kúria je secesnázo začiatku 20. storočia. Je to jednoposchodová budova s malou okrúhlou vežičkou a s terasou. Začiatkom 20-tého storočia až do vypuknutia druhej svetovej vojny sa zachovalo veľmi málo listín. Roku 1904 bol zriadený mlyn. Podľa záznamu obecného zastupiteľstva z 20.novembra 1922 žili mimo iných 4 domkári, 7 sedliakov a veľkostatkár. Ďalší záznam obecného zastupiteľstva je z 26. 1 o 15. hodine.Starostom obce je Štefan Sopko. Členovia výboru obce:Harčarík Jozef, Mikluš Andrej,Pirohár Ján,Tomáš Andrej,Tomko Ján,Kirchmayer Viliam,Lénartd Andrej, Ján a Štefan V uvedenom období r.1926 sa uvádza starostom obce Ondrej Mikluš. Do dejín obce sa významnou mierou zapísala výstavba štátnej ľudovej školy jednotriednej na žiadosť občanov obce v zastúpení obecného zastupiteľstva. 15. marca 1927 bol daný súhlas na jej výstavbu. Náklady mali platiť občania obce. Proti tomuto rozhodnutiu sa obec v zastúpení Viliamom Kirchmayerom odvolala. Následne na to školská správa poukazuje zo štátneho rozpočtu 114 000 korún. Statkár Kirchmayer a 7 gazdov: Ondrej Lénardt, Ján Lénardt, Štefan Lénardt, Ján Pirohár, Štefan Sopko, Ondrej Tomáš, Ján Tomko ručia majetkom za ďalšie finančné zdroje vo výške 50 000 korún. Gazdovia sa ďalej zaväzujú poskytnúť konské povozy na prepravu materiálu. Dňa 6.novembra 1929 z veliteľstva četníctva v Solivare sa zachoval spis, v ktorom sa uvádza úmyselné založenie požiaru Máriou Lénardtovou nar. v r.1889 dcérou, Štefana a Anny, vediaca čítať a písať, evanjelička, trestaná okresným súdom za krádež. Svedkovia: Ján Lénardt a Alžbeta Adamová, obaja z Hanisky uvádzajú, že horeuvedená dna 22.10.1929 založila požiar v stodole vdovy Alžbety Sopkovej, ktorého následkom sa chytili stodoly Jána a Štefana Lénardtovcov a zhoreli do základov. Starostom obce v tomto období bol Andrej Lénardt. Dna 1.12.1930 bolo vykonané sčítanie obyvateľstva v obci Eperies-Enicke /Haniska pri Prešove/. V uvedenom období stálo v obci 27 rodinných domov, v ktorých žilo spolu 236 občanov. Z celkového počtu bolo 225 Slovákov, 5 Maďarov, 4 Nemci a 2 inej národnosti. Pozemky v Haniske sa delili na gazdovké /sedliacke/ a na pozemky veľkostatkára Kirchmayera. Aj kopec Furča ako pasienok bol rozdelený na dve časti. 1/3 v spodnej časti patrila sedliakom a zbytok 2/3 patril statkárovy Kirchmayerovi.

Z roku 1936 sa zachovala kniha zápisníc spolku katolíckej mládeže, vďaka Tomášovi Vendelínovi bývalému podpredsedovi spolku. Spolok katolíckej mládeže bol založený 12.7. 1936 pod patronátom mons. Jána Dobranského, rímskokatolíckého farára. Prvým predsedom spolku katolíckej mládeže sa stal Ján Tomko. Zakladateľom spolku bol študent Ján Baja. Členovia spolku sa navzájom nazývali " brat, sestra" . Povinne sa spovedali jedenkrát mesačne vo františkánskom kostole v Prešove. Schôdze spolku sa začínali a končili modlitbou. Nacvičovali sa divadelné hry, ktoré sa potom hrali v slávnostné dni. Recitovali sa básne a spievali pesničky. Na schôdzi 17.januára 1937 sa zúčastnil msgr. Ján Dobranský. Svätým otcom bol vyhlásený boj proti boľševizmu. SKM, ako sa v skratke nazýval spolok, sa zaoberal aj športovou činnosťou. U chlapcov to bol hlavne futbal. Družstvo pozostávalo z následovných členov: Ján a Július Babnič, Virba Ladislav, Gejza Zlatohlavý, Pirohár Ján a František, Šimkovič František ako aj cudzí. 19. septembra 1937 sa uskutočnil futbalový zápas s SKM Guľvas /Dulová Ves/ z príležitosti katolíckeho dna. Činnosť spolku bola zameraná aj na kultúru a 7. novembra 1937 sa začala nacvičovať divadelná hra " Márnotratný syn" s ochotníckymi hercami Emmou Andraščíkovou ,Viktorom Andraščíkom, Jánom a Júliusom Babničom, Jurajom Fečom, Máriou Luterančíkovou, Júliou Šeminskou, Š. Pirohárom, Jánom Tomkom, Viktorom a Ladislavom Virbom, Gejzom Zlatohlavým. 28.11.1937 sa udáva hasič. odbor pôsobiaci v Haniske. Na decembrovej schôdzi bilancuje sa činnosť šport. družstva vo futbale a konštatuje sa striedavý úspech. Na Vianoce 1937 sa uskutočňuje divadelné predstavenie. Za vynikajúce herecké výkony sú pochvaľovaní Emma Andraščíková Viktor Virba ,Ján Tomko a tiež ďalší.Posledný deň v januári 1938 sa uskutočňuje valné zhromaždenie SKM v " Katolíckom kruhu" na Jarkovej ulici v Prešove. 24. februára 1938 je uskutočnená valná hromada, kde je zvolený nový výbor SKM a jeho predsedom sa stáva Viktor Virba. Navrhuje sa zriadiť spevokol. 19.júna 1938 v diskusii Ján Tomko poukazuje na doterajší život spolku a nepochopenie rodičov, ktorí sa tiež zúčastnovali zasadaní SKM. Spolok sa aktivizoval pri uskutočnovaní majálesov a juniálesov, ktoré sa konali pri rieke Toryse. Usporiadatelia boli z radov SKM. Až v zápisnici z 22.januára 1939 sa dozvedáme, že zhromaždenia sa konali v miestnosti štátnej ľudovej školy. Spolok v tom čase mal 40 členov. Na zasadaní spolku sa zúčastňuje monsin. Ján Dobranský. Zdôrazňuje vyššiu aktivitu SKM a dáva podnet k povzneseniu katolíckeho hnutia uvádzajúc za vzor Andreja Hlinku, ktorého význam sa zvlášť prejavuje po osamostatnení Slovákov. Ďalšou kapitolou tohto obdobia bola výstavba pomníka sedliackeho povstania. 7.septembra 1938 žiada obec Haniska v zastúpení starostom podporu pri výstavbe príjazdovej cesty a mostu cez rieku Torysu vo výške 164 800 korún. Vzhľadom k tomu, že bol ešte nesplatený dlh zo školy vo výške 21 000 korún žiadosť je smerovaná na krajinský výbor do Bratislavy. Dĺžka opraviť sa majúcej ulice je 400 m a šírka 6m.Chodník má byť 2m široký. Most cez rieku Torysa má byť dlhý 50m, ďalšia prípojka cesty na kopec Furča je dĺžky 250m a vyžaduje si štrkový násyp. Obec Haniska je malá. Má 29 domov s počtom 264 obyvateľov. Stavebný náklad pomníka Sedliackeho povstania má byť 450 000 korún. Jednu tretinu investuje štát a dve tretiny sú zo zbierok a dotácii firiem. Činnosť spolku katolíckej mládeže pokračuje aj v roku 1939, kedy je navrhované zriadenie volejbalového oddielu. Ihriskom bola časť záhrady tajomníka SKM P. Košča, ktorý pre tento účel ju zapožičal. V zápise zo dna 4. 3. 1939 je zmienka o smrti pápeža Pia 11 ako aj voľba nového. Z dôvodu sviatku zosnulých sa uskutočnilo divadlo, z ktorého príjem činil 245 korún. V decembri sa uskutočnil Mikulášsky večierok, na ktorom boli zahrané tri veselohry. Večierok sa vydaril morálne a finančne. SKM daruje na Slovenský poklad 300 korún. Na marcovej schôdzi predniesol báseň : " Do práce Slovač" F. Šimkovič výstižne a precítene. 14.marec sa udáva ako deň národného oslobodenia. Predvečer sa usporiadal lampiónový sprievod Haniskou. Na schôdzach SKM sa apeluje na používanie Slovenčiny pri modlitbách a iných akciách. SKM organizuje ďalšie a ďalšie divadelné predstavenia. Spolok má 48 členov. Začína sa aktivizovať Hlinková mládež a Hlinková garda. Kirchmayer dáva zdarma do prenájmu volejbalové ihrisko. Z prostriedkov získaných za divadelné predstavenia sa uhrádza vymaľovanie triedy a osvetlenie javiska. Aktivita členov SKM v júli 1943 upadá. Mládež sa radšej venuje kartám. V októbri 1944 SKM sa skladá výlučne z dievčat. Členov SKM začínajú prenasledovať. Bude zrejme nútený prechod do ilegality. V máji 1945 vzniká nová mládežnícka organizácia SZM. 31.augusta je na schôdzi odsúhlasený dar pre kostol v Haniske vo výške 4 000 korún. 15.septembra 1945 je prečítaný list, v ktorom sa konštatuje, že schôdza je rozpúšťajúca a SKM je na Slovensku zakázaný. Majetok spolku prepadá v prospech štátu. Pokus o obnovenie spolku je znovu v júli 1947. Obdobie roku 1948 bolo búrlivé, hlavne vo februári, kedy prešla všetka moc do rúk jednej strany. Tak sa končí jedna kapitola života mládeže v obci Haniska.

Nezanedbadeľnou kapitolou dejín koncom prvej polovice 20.storočia bola socializácia dediny. V roku 1950 bolo v obci založené jednotné roľnícke družstvo, ktorého predsedom sa stal Ján Jarkovský. Konfiškáciou poľnohospodárskych majetkov bývalého majiteľa Kirchmayera, ako aj poľnohospodárskej pôdy. Prvým richtárom obecného úradu po vojne v roku 1945 sa uvádza Ján Lénardt. Túto funkciu vykonával až do roku 1948.Po ňom v roku1948 nastupuje do funkcie richtára zástupkyňa demokratickej strany na Slovensku pani Harčárová Anna, V tom istom čase bol založený roľnícky družstevný liehovar, predsedom ktorého sa stal Ondrej Kočiško a členom správy bol Štefan Labaško. Hlavný liehovarník bol Viliam Fikari. Liehovar bol získaný tiež konfiškáciou majetku Kirchmayera a bol ocenený hodnotou 189 805 korún. V roku 1949 je uvedený predseda miestneho národného výboru Ján Jarkovský. Na základe rozhodnutia zboru povereníkov zo dna 14.júna 1949 bol politickej obci Haniska odovzdaný kaštieľ. Ku kaštieľu boli pridružené objekty: záhrada /kerta/ a pozemky na " pustini ". Južne od kostola v celkovej výmere asi 7ha. Novým predsedom MNV v roku 1952 sa stáva Šimkovič Štefan a svoju funkciu vykonával až do roku 1953. Noviny "Pravda dediny" zo dna 16.9.1951 Jozef Bednár s manželkou zarobil včítane naturálií toľko, ako za kapitalistov 4-5 rodín. To isté je udané o Vojtechovi Kreminskom s manželkou. Hodnotená veľmi úspešná činnosť JRD 2.októbra 1951 je Haniska na 1.mieste plnenia plánu výkupu v celom okrese. Členovia rady MNV : Andrej Šimkovič, Sás Ľudovít, Andrej Tomko, Bednár Jozef, Štefan Kalata, Andrej Guman, Ján Tomko. Po Štefanovi Šimkovičovi v roku 1953 nastupuje do funkcie predsedu MNV Jozef Bednár a vykonáva ju až do roku 1954. Členovia rady: JánJarkovský Ľudovít Sás, Vendelín Tomáš, Anton Zlatohlavý, Ján Leško, Viktor Šeminský, Anna Harčarová, Jozef Guman, Andrej Makranský, ktorý bol zároveň aj predsedom JRD. Predseda MNV bol volený členmi rady. 23.mája 1954 Jozef Bednár odovzdáva funkciu predsedu súdr. Anne Harčárovej a svojej úlohy sa zhostila až do roku 1957. 27 januára 1956 noviny "Pravda dediny" uvádzajú, že JRD Haniska vypláca 33 korún na jednu pracovnú jednotku. Z 32 roľníckych usadlostí polovica pracuje súkromne. V tom istom roku je založená družstevná škola práce. Z Hanisky ju navštevuje súdruh Melec. Pri zasadaní MNV bolo konštatované, že v Haniske bolo od druhej svetovej vojny vystavaných 31 rodinných domov, 19 ďalších už má základy. Z uvedeného je zrejmé, že búrlivý rozvoj obce sa začal v čase po druhej svetovej vojne. Na Tabuli cti v Prešove za JRD Haniska je súdr. Makranský Andrej predseda JRD. V roku 1957 JRD Haniska ako prvé ukončuje žatvu v okrese Prešov, na výmere 46 ha. V roku 1957 už JRD Haniska vypláca na jednotku 45 korún. V športovej činnosti r. 1958 Prešovské noviny uvádzajú Hanisku na 7.mieste vo futbale. Názov klubu "Sokol Haniska". Na výročnej schôdzi v januári 1959 je zvolený nový futbalový výbor na čele s Andrejom Makranským Sokol Haniska v máji 1959 prehráva v Zborove 4:2 vo futbale. 21 júla 1959 v Prešovských novinách konané interview s tajomníkom MNV J. Grešom ktorý je zároveň predsedom JRD Činnosť MNV je upriamená na prácu JRD. Konštatuje sa že JRD chová: 73 kusov hovädzieho dobytka, 150 kusov ošípaných, to je bilancia živočíšnej výroby JRD. Haniska je známa výrobou zeleniny, ktorú JRD pestuje na 3ha.V roku 1959 TJ Sokol Haniska vypadla z I. A triedy vo futbale. Haniska v roku 1960 slávi 10. výročie založenia JRD v okrese. 21. 3. 1961 JRD Haniska predčasne splnila vo výrobe mäsa, mlieka ,vajec a v pestovaní zemiakov úlohy 3. päťročnice . V roku 1960 je zvolený do funkcie predsedu MNV Ladislav Virba a vykonáva túto funkciu až do roku1964.. Miestný národný výbor na čele s predsedom počas celého obdobia rieši hlavne poľnohospodárske problémy, čo je uvedené v zápisniciach miestneho národného výboru. Osvetové zariadenie "Kino Furča" v rámci Mesiaca ČSSP premieta filmy s uvedenou tématikou a tisíci návštevník bude odmenený voľnou vstupenkou na predstavenie v mesiaci januári 1962.

V júli 1962 sa konštatuje na zasadaní MNV, že JRD Haniska chová 71 kusov hovädzieho dobytka, 221 kusov ošípaných, vlastní tri traktory, jeden pár koní na zásobovanie, sejačku, dva kosačky a dva vyorávače zemiakov. V roku 1962 je namontované verejné osvetlenie pre obec v počte 46 kusov. Prešovské noviny zo dňa 18. 12. 1962 uvádzajú, že Haniska figuruje vo futbale - v pohári slušnosti na treťom mieste v III. C triede.24. decembra 1962 na MNV je riešený anonymný list. Sťažnosť je na cigána Makulu, ktorý pracuje na smetisku a nosí domov zdochliny, ktoré znepríjemňujú svojím pachom život v okolí a je tu aj riziko chorôb. Tento list: citujem, "má byť vykonaný a nie prezradený ŠTB". Prešovské noviny zo dna 26.7.1963 uvádzajú Hanisku, že vo futbale III. C triedy je na prvom mieste a postupuje do II. triedy. Po štyroch kolách jesennej súťaže je na štvrtom mieste. V októbri 1963 klesá na dvanáste miesto s deviatimi bodmi a v marci 1964 je na predposlednom mieste s desiatimi bodmi.Od roku 1950 funkciu učiteľa a zároveň riaditeľa jednotriednej školy pre 1až 5 ročník vykonáva Sás Ľudovít až do roku 1974. V roku1964 roku vytvára sa z bytu riaditeľa školy predškolské zariadenie ktoré funguje súčasne zo základnou školou 1-5ročnik. Škola a škôlka fungujú až do roku 1977.Následne na to je základná škola v Haniske zrušená. Budova školy zostáva len pre účely predškolského zariadenia.V roku 1964 je Ján Knapčok je zvolený do funkcie predsedu MNV. Ako predseda MNV svoju funkciu vykonáva až do roku 1971. Tajomníčkou je Mária Sopková, členovia sú: Štefan Kozma, Ľudovít Sás, Ján Horenský, Ján Makranský,Štefan Šimkovič, Ladislav Virba. Počas vedenia Jána Knapčoka sa urobil veľký kus práce na poli investičnej výstavby .Zrekonštruovali sa rozpadajúce sa kaštiele. Starší pre potreby obchodu a pohostinstva a mladší pre potreby MNV ako kancelárie ,zasadačka knižnica, veľká sála pre verejné zhromaždenia, divadlo a kino. Zásluhou Františka Bednára sa v nedeľu pravidelne premietali filmové predstavenia pre starých rodičov a deti. Vybudovalo sa sociálne zariadenie ako aj žumpa. Počas dvoch volebných období za vedenia súdr. Knapčoka sa vykonala rekonštrukcia elektrického vedenia, výmena drevených stĺpov za betónové ako aj rozšírenie siete k novým rodinným domom na „Rovni“, ku Delni a k Martinskej ulici. Došlo k výstavbe bezprašných obecných ciest k novopostaveným rodinným domom ako aj k zhotoveniu chodníkov. Pre potreby rozvoja športu sa pristupuje v roku1953 k výstavbe futbalového ihriska . Veľkú zásluhu na poli rozvoja futbalu majú Andrej Šimkovič a Gejza Zlatohlavý ako tréner futbalového mužstva. Obec ponúka futbalovému oddielu Tatran Prešov prenájom ihriska za podmienky , že vybuduje šatne , oplotenie a bude spravovať uvedené zariadenie na vlastné náklady Hanisčanskí športovci budú bezplatne užívať ihrisko a šatne na tréningy a zápasy. Prešovské noviny dňa 8.8.1967 uvádzajú, že JRD Haniska dosahuje aj v tomto roku vynikajúce výsledky a zaraďuje sa na prvé miesto v okrese. Zber obilia ukončuje ako prvé s minimálnymi stratami. Dňa 3.2.1969 blížiace sa 140. výročie sedliackeho povstania z roku 1831 dáva podnet na obnovu pomníka zničeného časom, ako aj vandalmi. Územie má byť oplotené a uvažuje sa o inštalácii reflektorového osvetlenia. V júli 1969 je v novinách vyfotografovaný detail pomníka na Furči. Je tu podozrenie z vandalských činov na pomníku mládežou obce Haniska. . V roku 1968 sa pristupuje k výsadbe gaštanov na terajšej Lemešianskej ulici. V obci je počas žatevných prác organizovaná brigáda pravidelne v sobotu pre JRD Haniska. Prvý obilný kombajn bol použitý na „Blicharke“ v lete 1968 V auguste 1970, tak ako po iné roky, JRD Haniska získava prvé miesto v okrese Prešov. Knapčok Ján za uvedené aktivity bol ocenený okresnými, krajskými ,ministerskými ako aj najvyššími vládnymi vyznamenaniami.V roku 1971 je obec Haniska pripojená k mestu Prešov ako prímestska štvrť.

Súpis dokladov, ktoré boli použité pri spracovaní kroniky obce Haniska 1. Dr. Ferdinand Uličný - Vznik a vývin Šarišskej stolice v 13.-14. storočí /Vedecká knižnica Prešov/2. Varsik - Osídlenie Košickej kotliny - Vedecká knižnica Prešov 3. Dr. Ferdinand Uličný - Najstaršie knihy Šarišskej župy v období od 13.storočia - Oblastný archív Ľubotice4. Súpis dokladov podľa evidencie oblastného archívu Ľubotice:ap1772/7, 1788/500,642, 1789/113,115, ur. 1732/5, 1736/6,7. Uvedené v zozname najstaršie listiny Šarišskej župy. Jozefínske sčítanie kr. 1, kr.11, kr.34 a sčítanie obyvateľstva a domov kr.34 r. 1867. Kniha matrík 1126 Soovar /Solivar/, 1623, 927. Katalóg poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Referát poľnohospodárstva katalóg 1,2 č.660, 1855, 2054, 2064, 2550, 2063. Urbariáty inv. číslo 230 kr.49 KNV katalóg 1 signatúra 203/2 č.1623, KNV PO odbor školstva kr. 24 č. 330, 331. Cirkevné matriky: katalóg 3, číslo 1117 Soovar /Solivar/ fília Haniska matrika číslo 415. Súpis obyvateľstva kr. č. 10 Haniska a kr.49. Pozemková kniha inv. číslo 230.5. Okresný archív Prešov: Záznamy zo zasadaní Obecného úradu a MNV po druhej svetovej vojne do roku 1965. Kronika mesta Prešov z rokov 1920 - 1940.6. Daniel Rapant : Sedliacke povstanie na Východnom Slovensku.7. Zápisnice zo zasadania katolíckej mládeže v Haniske od jej založenia až po likvidáciu. Podklady dodal pán Tomáš Vendelín a Bednarčík Anton kronikár obce Haniska.